Výživa a hnojenie

Súčasná doba je chararakterizovaná nástupom nových , výkonnejších odrôd cukrovej repy, ako aj iných poľnohospodárskych plodín. Súčasne je však vyvíjaný tlak na znižovanie nákladov na ich pestovanie.

Nové výkonné odrody cukrovej repy, od ktorých požadujeme vysoké výnosy a cukornatosť, potrebujú dobre zásobené pôdy základnými živinami N, P, K, Ca, Mg, B, S a ďalšími v rámci repného osevného postupu. V prípade ich nižšieho obsahu v pôde, musíme ich doplniť priamo k cukrovej repe. Podľa pôdnych rozborov, klesá v našich pôdach zásoba základných živín, najmä obsah P, B, a S, menej obsah K, Mg, a Ca. Súvisí to hlavne s vysokými cenami priemyselných hnojív a ekonomickou situáciou u pestovateľov. K znižovaniu zásob základných živín v pôdach prispieva taktiež zmena pestovaných plodín v rámci repného osevného postupu. Husto siate obilniny sú v značnej miere nahradené veľkými konzumentmi živín, ako je slnečnica, repka a kukurica. Keď už investujeme do kvalitného a drahého osiva cukrovej repy, jej chemickej ochrany, musíme investovať i do jej výživy, aby vložené prostriedky priniesli požadovaný ekonomický efekt.

Okrem výživy cukrovej repy základnými živinami, je veľmi dôležitá uhlíková bilancia našich pôd. Obsah uhlíka v podobe pôdneho humusu, na väčšine našich pôd klesá. Je to spôsobené vyššou teplotou pôdy čo urýchľuje mineralizáciu humusu a na druhej strane nižším prísunom organickej hmoty do pôdy. Výroba maštaľného hnoja sa znižuje zo znižovaním živočíšnej výroby. Zároveň sa zvyšuje odnos organickej hmoty z polí, čo súvisí z budovaním bioplynových staníc, kúrením slamou a pod. Preto chcem upozorniť na nutnosť stabilizácie a zvyšovania obsahu humusu v pôde zapracovaním všetkých pozberových zvyškov, najmä slamy obilnín.

V tomto smere cukrová repa vytvára pri zbere veľké množstvo skrojkov a listov, čo je značný zdroj humusu. O zvýšení obsahu humusu hovorím preto, lebo na pôdach, ktoré ho obsahujú málo, sa veľmi ťažko zakladajú kompletné porasty cukrovej repy. Hrozí hlavne prísušok, na svahoch vodná erózia a ďalšie riziká. V tomto smere je cukrová repa na nízky obsah humusu oveľa citlivejšia ako ostatné plodiny. Zároveň sa chcem obrátiť na agronómov poľnohospodárskych podnikov. Každý z nich pozná obsahy živín a humusu na svojich parcelách. Vie aké, kde a koľko treba doplniť. Cukrová repa mu to vráti v podobe vysokého výnosu a cukornatosti.

Výpočet dávky dusíka pre cukrovú repu

Na základe najnovších poznatkov z oblasti výživy cukrovej repy a na základe dlhoročných pokusov s dusíkatou výživou realizovaných v rôznych vedecko-výskumných pracoviskách, odporúčame praktický postup výpočtu, ktorý zverejnil Řepařský institut Semčice.

1. Stanovenie zásoby minerálneho dusíku v pôde vo vrstvách 0 – 30 cm a 30 – 60 cm na začiatku marca, než príde k zvýšeniu teploty pôdy. Zásoba minerálneho (nitrátového + amónneho, výluh 1 % K2SO4) dusíku v čerstvých pôdnych vzorkách sa z analyticky zistenej koncentrácie v pôde vypočíta s predpokladom, že na 1 ha do 30 cm je 3 900 000 kg zeminy, vo vrstve 30 – 60 cm 4 200 000 kg: 


Vrstva 0 – 30 cm:

(NO3 – N (mg/kg) + NH4 – N (mg/kg) )* 3,9

 

Vrstva 30 – 60 cm:

(NO3 – N (mg/kg) + NH4 – N (mg/kg) )* 4,2

= zásoba minerálneho dusíku (kg/ha) 


2. Korekcia zásoby podľa bodu (1) na prípadnú ďalšiu mineralizáciu dusíka z organického hnojenia a z predplodín:  


zásoba minerálneho dusíku (kg/ha)

+

Maštaľný hnoj, hnojovica 30 – 50 t/ha............+ 20 kg/ha N

Kompost............+ 10 kg/ha

Prvá predplodina hrach, bôb............+ 10 kg/ha N

Druhá predplodina lucerna, ďatelina............+ 20 kg/ha N

= korigovaná zásoba dusíka (kg/ha) 


3. Dávka dusíka v minerálnom hnojení (Y):  


Y = 140 – korigovaná zásoba N (kg/ha) 


Fosfor

Dostatočný príjem fosforu pri pestovaní cukrovej repy umožňuje vytvoriť energetické zdroje na biosyntézu sacharidov. Dostatočná fosforerečná výživa už v počiatočnom štádiu pozitívne vplýva na predlžovací rast repy. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba fosforu ca. 60 kg/ha. Okrem organických hnojív sú vhodné všetky druhy fosforečných a viaczložkových hnojív, ktoré majú fosfor vo vodorozpustnej a citrátovo rozpustnej forme. Fosforečné hnojivá odporúčame aplikovať spolu s draselnými v jesennom období pred aplikáciu organických hnojív.

Draslík

Cukrová repa je považovaná za draslomilnú rastlinu. Potrebu draslíka treba určiť čo najpresnejšie, lebo draslík vystupuje ako regulátor úrody a významne sa podieľa na tvorbe melasotvorných látok. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba draslíka ca. 140 kg/ha. Draselné hnojivá odporúčame aplikovať spolu s fosforečnými v jesennom období pred aplikáciu organických hnojív. 

Bór a iné mikroelementy

Z mikroživín odporúčame najmä bór a mangán. Nedostatok bóru môže poškodiť porasty srdiečkovou hnilobou. Foliárna výživa je ideálna pre doplnenie deficitu jednotlivých mikroelementov. Pri foliárnej výžive je však základným predpokladom udržanie listovej plochy v optimálnom zdravotnom stave. Na základe výsledkov pokusov pri foliárnej aplikácii mikroelementov s vyšším obsahom bóru a živinami v ľahko prístupnej chelátovej forme sa cukornatosť zvýšila v priemere o 1%.

Vápnenie 

Optimálna pôdna reakcia sa pohybuje v rozpätí pH 6,5 až 7,2. Krajné rozpätie reakcie je širšie a nemalo by klesnúť pod pH 6,0 a prekročiť hodnotu pH 7,5. Vápniť by sa malo po zbere predplodiny na jeseň ešte pred organickým hnojením, alebo k predplodine. Odporúčame využívať nielen vápence a dolomity ale aj saturačné kaly ktoré sú zdrojom ostatných živín.